Léčení Ivan a jeho syn Filip – ekzém na noze

Chcel by som sa vám hneď na úvod tohto článočku poďakovať. Máte DOMOV do ktorého ak vkročí človek z dnešného uponáhľaného sveta, tak má pocit ako keby vkročil do nejakého iného sveta. Sveta pohody, lásky, kľudu a porozumenia. V júly som toto miesto navštívil dva krát prvý krát so sebou a svojím synom, a druhý krát so sebou :) a svojou najmilovanejšou polovičkou. Poznám hlavu rodiny už od jeho a svojich 6 rokov, kedy sme sa spoznali v prvom ročníku základnej školy. Od vtedy to bolo kamarátstvo úplne iné ako tie bežné. On, človek, ktorý bol vždy z pohľadu ostatných – bežných ľudí zvláštny lebo bol snílkom a keď mal 16 rokov chcel odísť silou mocou do Tibetu aby sa pridal k budhistickým mníchom a s nimi byť čo najbližšie k prírode a ja človek, ktorého to ťahalo k technike, matematike a výletom do našich krásnych hôr. Tie výlety to sme mali vlastne spoločné. Pochodili sme Tatry, Karpaty, obidve Fatry (Malú aj Veľkú :)). No ale vrátim sa k návšteve toho ich domova na Vysočine… Celá vysočina je nádherná, No ich domov je naozaj oáza pokoja. Pri prvej návšteve so synom som ako normálny zábudlivý chlap zabudol doma masť pre syna a ekzém, ktorý mal (áno už v dnešnej dobe môžem napísať “mal”) na stehne. Nešli sme za kamarátom Filipom, pre to aby Filipa (môjho syna) liečil, ale pre to aby som sa s ním a jeho polovičkou a krásnym synom stretol, porozprával a opäť prežil zopár krásnych chvíľ so svojím kamarátom. Večer, keď som chcel synovi natrieť nohu (mimochodom ekzému sa nevedel zbaviť asi 5 rokov), tak som zistil že masť ostala doma. Filip mi povedal, že to nevadí… Usadil Filipa do kresla a z chladničky išiel vybrať bylinkovú mastičku, ktorou Filipovi natrel stehno a zaviazal obväzom. Následne v pokoji tejto miestnosti priložil na jeho stehno ruky a chvíľu bolo vidno ako veľmi sa sústredí, ale pritom jeho tvár bola plná lásky.

Ani si neviete predstaviť moje prekvapenie a radosť keď ráno dal Filip Filipovi obväz dole (na obväze ostali len usušené bylinky) a Filip ku mne dobehol s radosťou a úsmevom na tvári… Oco ja tam nič nemám! Filip túto procedúru, ktorú vie len on zopakoval ešte dva krát… (ďalšie dve noci, ktoré sme u nich ešte boli). Od toho času sa ekzém na nohe môjho syna Filipa už nikdy viac neobjavil… Ak by som pri tom osobne nebol, tak asi neuverím.

Druhú návštevu u Filipovcov som absolvoval so svojou milovanou polovičkou. Veľmi túžime po spoločnom dieťatku ale nedarí sa nám. Opäť bolo u nich krásne ako pri prvej návšteve a Filip s Deniskou sa o nás krásne starali a obaja sme cítili pokoj a uvoľnenie. Teraz sme pozitívne naladení na to, že sa nám spoločné dieťatko podarí. Ak to tak bude tak vám o tom napíšem… To už bude iný príbeh ale účinkovať v ňom budeme všetci ako v tomto. Ešte raz ďakujem Filipovi, Deniske a Nataiovi ich synovi s krásnymi veľkými očami a neuveriteľnou silou (fyzickou a duševnou) a to má len 8 mesiacov. :)

Ivan

Filip, Denisa, Natai

Filip, Denisa, Natai

S láskou, Filip, Denisa, Natai